1. Prečo referendum sprevádzali násilnosti? Referendum bolo nelegálne, keďže ide proti španielskej ústave a centrálna vláda ho neschválila. Už počas príprav preto polícia blokovala webové stránky s informáciami o referende, ako aj zabavovala urny a volebné lístky. V deň hlasovania mala polícia uzatvoriť volebné miestnosti a nedovoliť Kataláncom hlasovať. Záťah však sprevádzali násilnosti, ktoré vzbudili vlny medzinárodnej kritiky aj odsúdenie zo strany EÚ. Katalánski predstavitelia sa chcú obrátiť na Európsku úniu kvôli porušeniu ľudských práv, španielsky minister spravodlivosti však stojí za konaním polície. „Videl som viac útokov na políciu ako násilností zo strany policajtov,“ uviedol. Faktom však je, že zranených bolo takmer 900 osôb. No aj odborník na politickú komunikáciu z Univerzity Juana Carlosa v Madride Rubén Tamboleo pre HN uviedol, že násilnosti boli zveličené. „Na internete kolujú falošné fotky a iba štyria zranení sú hospitalizovaní,“ vysvetlil. 2. Čo bude nasledovať teraz? Kým ešte včera ráno katalánsky premiér Carles Puigdemont ohlásil, že o niekoľko dní unilaterálne vyhlási nezávislosť, na poobedňajšej tlačovej konferencii už španielskemu premiérovi navrhol vyjednávanie o ďalšom postupe. Jeho podmienkou je však mediácia tretej strany, ktorou by mala byť Európska únia. Tá sa však vyjadrila, že ide o internú otázku, ktorú si musí Španielsko vyriešiť samo. Taktiež sa včera stretli predstavitelia troch najväčších parlamentných strán, aby sa dohodli na ďalšom postupe. V prípade unilaterálneho vyhlásenia nezávislosti sa môže aktivovať článok 155 zo španielskej ústavy. „Tým sa zruší autonómia Katalánska tak, ako sa to stalo v prípade Veľkej Británie a Severného Írska, keď vládol Tony Blair. Tiež sa tak stalo v Španielsku už v roku 1934, aj keď iným právnym úkonom,“ vysvetlil Tamboleo. Španielsko je totiž rozdelené na 19 autonómnych oblastí. Každá má rozsiahle právomoci, vlastnú políciu, parlament, ako aj sociálny či vzdelávací systém. 3. Aké ekonomické dôsledky by mala nezávislosť? Osamostatnenie Katalánska by malo veľké ekonomické dôsledky. Podľa španielskeho ministra ekonómie Luisa de Guindosa by sa katalánske HDP prepadlo o 63 miliárd. Katalánska ekonomika momentálne tvorí takmer 20 percent španielskeho HDP, a je teda pre štátnu ekonomiku mimoriadne dôležitá. Katalánsko je totiž sídlom mnohých firiem a podnikov, tie by však v prípade vyhlásenia nezávislosti tento región s najväčšou pravdepodobnosťou opustili. Dôvodom je to, že samostatné Katalánsko by už nebolo súčasťou Európskej únie, čo by značne sťažilo obchodovanie s inými členskými štátmi, ako aj so samotným Španielskom. Aktuálne ide 40 percent katalánskeho exportu do iných španielskych regiónov a ďalších 40 percent do EÚ. Aj keď k odtrhnutiu Španielska ešte neprišlo, na vývoji ekonomiky sa už odrazilo. Analýza americkej banky JP Morgan odporúča odpredávať španielske dlhopisy a orientovať sa skôr na Taliansko či Portugalsko. Boje o nezávislosť sa totiž podľa analytikov prejavia negatívne na ich cene. 4. Chcú všetci Katalánci vlastný štát? V nedeľnom referende hlasovalo 37 percent katalánskych voličov, z ktorých viac ako 90 percent bolo za nezávislosť. Katalánci, ktorí nepodporujú odčlenenie od Španielska, sa na referende nezúčastnili. Sčítanie hlasov sa však nevyhlo kritikám. Isté združenie napríklad dokázalo, že bolo možné, aby jedna osoba hlasovala viackrát. Už predošlé prieskumy ukázali, že za unilaterálne vyhlásenie nezávislosti by bolo iba 35 percent Kataláncov. DVE TVÁRE NEZÁVISLOSTI Obaja sú Katalánci, no ich názory na aktuálnu situáciu sú rozdielne. Kým Jordi Tapiolas dúfa v skoré vyhlásenie nezávislosti, Rocío Montuenga sa cíti byť utláčaná vo vlastnom meste. Rocío Montuenga Barcelona, 23 rokov Nepodporujete nezávislosť, no čo hovoríte na včerajšie násilnosti zo strany španielskej polície? Nepodporujem nezávislosť, ak je plodom nelegálneho procesu. Zdalo sa mi veľmi smutné, že celý tento proces vyústil do násilností. Je pravda, že podporovatelia nezávislosti majú právo byť vypočutí, ale nie nelegálnou cestou a teda nedemokratickým spôsobom. Považujete sa za Katalánku alebo Španielku? Považujem sa za Španielku a Katalánku. Samozrejme, že som tiež Katalánka. Ale to nenamená, že nemôžem byť Španielkou, takisto môžem byť Katalánka a zároveň Európanka. Nevylyčuje sa to: som Katalánka, Španielka a Európanka. Ak Katalánsko vyhlási nezávislosť, budete ho považovať za svoju krajinu? Nie. Mojou vlasťou je Španielsko. Mám španielsku národnosť, aj keď sa cítim byť aj Katalánkou. Zdá sa Vám, že hlasy Kataláncov, ktorí nepodporujú nezávislosť, sú ignorované alebo dokonca utláčané? Myslím si, že tieto hlasy nemajú žiadne zastúpenie v katalánskej vláde. Sú utišované a dokonca si myslím, že títo ľudia majú strach vyjadriť sa, aj keď niektorí prezentujú svoje názory aj verejne. Problém je, že samotná katalánska vláda hrá proti jej občanom, ktorí nepodporujú nezávislosť. Jordi Tapiolas Matadepera, 24 rokov Včera ste hlasovali. Aká atmosféra panovala? Situácia bola veľmi napätá počas celých 12 hodín. Okolo miesta, kde som hlasoval ja, bolo celý deň asi 2 000 ľudí, ktorí chceli ochrániť urny. Avšak nenastali žiadne násilnosti, k nám španielska polícia ani neprišla. Iba ráno prišla tá katalánska, ktorá mala príkaz zavrieť volebnú miestnosť, ale presvedčili sme ich, aby tak neurobili. Násilnosti nastali tam, kde prišla španielska polícia. No a tá išla hlavne tam, kde mali hlasovať dôležití katalánski politici. Aký je hlavný dôvod, pre ktorý podporujete nezávislosť? Necítim sa byť Španielom. Cítim sa byť Kataláncom a Európanom. Tak ma vychovali moji rodičia. Tiež som za nezávislosť preto, že španielsky štát už niekoľko storočí Katalánsko utláča. No a máme inú kultúru, jazyk. Prečo bude Katalánsku lepšie bez Španielska? Katalánsko je pre mňa synonymom demokracie, Španielsko už nie. Katalánsko je priemyselný región, tvorí viac ako 20 percent španielskeho HDP. Preto ak by sa Katalánsko osamostatnilo, bolo by ekonomicky silnou krajinou. España está sumida en la mayor crisis política desde el fin de la dictadura en 1975. referéndum del domingo fue acompañada por actos de violencia por parte de la policía nacional y el primer ministro italiano habla de independencia. ¿Qué significaría en la práctica y qué alimenta este deseo? Proporcionamos respuestas a las preguntas más importantes. 1. ¿Por qué el referéndum acompañó a la violencia? El referéndum fue ilegal, ya que estaba en contra de la constitución española y el gobierno central no la aprobó. Como parte de los preparativos, la policía bloqueó el sitio web de información del referéndum, así como urnas y papeletas de votación. El día de la votación, la policía tuvo que cerrar la mesa de votación y no permitir que el catalán votara. Sin embargo, el golpe ha acompañado la violencia que ha causado oleadas de críticas internacionales, así como la condena de la UE. Los funcionarios catalanes quieren recurrir a la Unión Europea por violaciones de derechos humanos, pero el ministro de Justicia español merece la pena la policía. "He visto más ataques a la policía que la violencia policial", dijo. El hecho es, sin embargo, que hubo casi 900 personas heridas. Pero un experto en comunicaciones políticas de la Universidad de Juan Carlos en Madrid, Rubén Tamboleo para HN, dijo que la violencia fue exagerada. "Falsas fotos se enrutan en Internet y sólo cuatro lesiones son hospitalizadas", explicó. 2. ¿Qué pasará después? Mientras que todavía ayer por la mañana el primer ministro japonés Carles Puigdemont informó que unos días declaró unilateralmente la independencia de la tarde en una conferencia de prensa el primer ministro español ha propuesto negociaciones sobre nuevas medidas. Sin embargo, su condición es la mediación de un tercero, que debería ser la Unión Europea. Dijo, sin embargo, que se trata de una cuestión interna que España tiene que resolver. También ayer, los representantes de los tres partidos parlamentarios más grandes se reunieron para acordar los próximos pasos. En el caso de una declaración unilateral de independencia, el artículo 155 de la Constitución española puede ser activado. "Esto suprimirá la autonomía de Cataluña, como ocurrió en el caso de Gran Bretaña e Irlanda del Norte, cuando Tony Blair gobernó. También sucedió en España en 1934, a pesar de que fue otro acto legal ", explicó Tamboleo. España está dividida en 19 regiones autónomas. Cada uno tiene amplios poderes, policía propia, parlamento, así como un sistema social o educativo. 3. ¿Qué consecuencias económicas debería tener la independencia? El aislamiento de Cataluña tendría importantes consecuencias económicas. Según el ministro de Economía, Luis de Guindosa, el PIB catalán caería en 63 mil millones. Actualmente, la economía catalana representa casi el 20 por ciento del PIB español y, por tanto, es sumamente importante para la economía del Estado. Cataluña es el hogar de muchas empresas y empresas, pero esto sería más probable que salga de la región si se declara la independencia. La razón es que Cataluña independiente ya no formaría parte de la Unión Europea, lo que haría más difícil el comercio con otros Estados miembros así como con España. En la actualidad, el 40 por ciento de las exportaciones catalanas a otras regiones españolas y otro 40 por ciento a la UE. A pesar de que la ruptura de España aún no ha llegado, el desarrollo de la economía ya se ha reflejado. El análisis del banco estadounidense, JP Morgan, recomienda vender bonos españoles y centrarse más bien en Italia o Portugal. Según analistas, la lucha por la independencia se ve afectada negativamente por su precio. 4. ¿Todos los catalanes quieren su propio Estado? El 37 por ciento de los votantes catalanes votó el domingo en el referéndum, de los cuales más del 90 por ciento fue por la independencia. Los catalanes que no apoyan la separación de España no han participado en el referéndum. Pero el censo no escapó a las críticas. Por ejemplo, una asociación demostró que era posible que una persona votara más de una vez. Investigaciones anteriores han demostrado que sólo el 35 por ciento de los catalanes sería la declaración unilateral de independencia. DOS CARAS DE LA INDEPENDENCIA Ambos son catalanes, pero sus puntos de vista sobre la situación actual son diferentes. Mientras Jordi Tapiolas espera una temprana declaración de independencia, Rocío Montuenga se siente oprimido en su propia ciudad. Rocío Montuenga Barcelona, ​​23 años No apoyas la independencia, pero ¿qué dices de la violencia de ayer de la policía española? No apoyo la independencia si es fruto de un proceso ilegal. Me pareció muy triste que todo el proceso resultara en violencia. Es cierto que los partidarios de la independencia tienen derecho a ser escuchados, pero no de una manera ilegal y, por tanto, de una forma antidemocrática. ¿Considera el catalán o España? Considero España y el catalán. Por supuesto, yo también soy catalán. Pero no me parece que no pueda ser español, también puedo ser catalán y europeo. No sucede: soy catalán, español y europeo. Si Cataluña declara su independencia, ¿lo considerará su país? No. Mi país es España. Tengo una nacionalidad española, aunque me sienta catalán. Parece a usted que las voces de los catalanes, que no son compatibles con la independencia, se ignoran o incluso oprimidos? Creo que estas voces no tienen